Fajans

Výroba keramiky je 100% ručná. Od miešania hliny, tvarovania výrobku, cez glazovanie, až po maľovanie. Vďaka tomu počítajte s tým, že každý kus je skutočne originál a nemusí úplne do bodky zodpovedať fotografiu v e-shope. Všetka úžitková keramika prešla atestom proti nezávadnosti, takže ju môžete bez obáv používať pri stravovaní. Dodacia lehota, ktorú u výrobkov uvádzame, je čisto orientačná.

A teraz niečo málo z minulosti

Výroba fajansa, ktorou sa habaní na Morave a Slovensku živili, ich preslávila viac ako ostatné remeselné činnosti. Novokrstenci si znalosť výroby fajansa priniesli z Talianska a Nemecka. Tam sa dostala táto technológia zo Španielska s arabským obyvateľstvom Pyrenejského polostrova (odtiaľ aj majolika z názvu španielskeho Mallorca).

Presláveným centrom výroby fajanse, keramiky vyrábanej z ílovitej hliny pri relatívne nízkom výpale medzi 900-1000 °C, bola od 2. polovice 15. storočia až do polovice 16. storočia najmä Faenza (odtiaľ pomenovanie fajans), neskôr tiež Florencia a Benát. V severnej Európe preniklo umenie výroby fajansovej keramiky až do holandských Delft.

Moravskí a západoslovenskí habáni neprerušovali aj napriek svojmu izolovanému spôsobu života kontakty s inspiračnými centrami výroby fajansa v Taliansku aj v Delftách. Habánska keramika si však postupne vytvorila vlastnú ornamentálnu a farebnú reč, ktorá spočiatku ešte v 16. storočí vychádzala z prísneho výkladu Písma (zákaz zobrazovania figúr, voľba farebnej palety).

Dodnes zostali po habánoch na Morave dôkazy o ich znalostiach vinárstva. Habáni stavali v miestach svojho pôsobenia uzavreté dvory, v ktorých v izolácii od okolitého sveta praktizovali svoju vieru, pracovali spoločne v remeselných dielňach a viedli veľmi skromný rodinný život.

Habánsky fajáns sa tak až do roku 1612 vyznačuje používaním rastlinných a heraldických motivov zobrazených na bielom podklade štyrmi základnými farbami, žltou, zelenou, modrou a fialovou.